Sledovanie slovenského internetu v štýle CIA? Technicky to nie je problém. Ondrej Kubovič, Aktualne.sk
Americký program PRISM, ktorý monitoruje aktivity Američanov aj zahraničných občanov na internete, môže bez problémov fungovať aj na Slovensku. Technológie na takéto sledovanie sú totiž dostupné aj v našich končinách. Slovenské tajné služby navyše majú záujem o podobné informácie, ako ich americké náprotivky. „Samozrejme tá technológia je dostupná. Akékoľvek sprostredkované komunikácie alebo informácie, ktoré idú cez telekomunikačné kanály, sa dajú odpočúvať,“ ozrejmil pre Aktuálne.sk Thomas Havelka z firmy Odpocuvanie.sk. Ako ale jedným dychom dodáva, je to všetko otázka zákonov danej krajiny a tiež ochoty poskytovateľov týchto médií, aby údaje vydávali úradom. Ochrániť sa pritom ľudia môžu aj sami, pomocou modernej techniky. Tá je však mimoriadne drahá a často závislá na disciplíne jednotlivca, ktorý ju používa. To, či sa u svojich amerických kolegov nesnažili získať informácie aj slovenskí či českí tajní, nevie vylúčiť ani bezpečnostný analytik a bývalý šéf českej vojenskej kontrarozviedky Andor Šándor. Upozorňuje však na priepastné rozdiely medzi možnosťami a kapacitami amerických tajných služieb a ich slovenskej či českej alternatívy. „Je treba si uvedomiť, že to, čo vie NSA, nedokáže žiadna iná spravodajská služba na svete,“ upozornil.
Naši sledujú to isté
„To ale neznamená, že naše tajné služby sa nesnažia získavať rovnaké informácie, ako získava NSA, ale je to v menšom meradle. Musia sa však riadiť striktne zákonnými ustanoveniami,“ dodáva exšéf vojenskej kontrarozviedky. Za problém nepovažuje ani fakt, že sa týmto spôsobom americkí spravodacovia snažili získať informácie v zahraničí. Aktivity rozviedky, ktoré robí na území iného štátu, sú totiž aj v iných prípadoch z veľkej časti nelegálne. Tomu je navyše prispôsobené aj ich zákonné ukotvenie, ktoré je vo väčšine krajín veľmi všeobecné a rozväzuje tajným ruky.
Pozor na súkromné agentúry
Šándor v tejto súvislosti ale upozorňuje aj na ďalšie riziko, ktoré môže kauza zvýrazniť. „To, čo vedia tajné služby, často v menšej miere dokážu aj bezpečnostné agentúry. Ich činnosť pritom nikto nereguluje a nikto nekontroluje,“ varuje analytik. Za dostatočne veľké peniaze tak dokážu získať aj súkromníci kompromitujúce či zvýhodňujúce informácie. Tie im môžu pomôcť napríklad pri verejných súťažiach alebo obstarávaniach. Systémy, ktoré na to využívajú sú pritom komerčne dostupné a na ich nákup netreba žiadne špeciálne povolenie. „V Česku je to bežné a verím, že aj na Slovensku,“ odhaduje Šándor.
Zradca alebo whistleblower?
Bývalého agenta CIA Edwarda Snowdena, ktorý prezradil celý program verejnosti pritom Šándor nepovažuje za hrdinu. „Je to skôr zradca, ako whistleblower (človek, ktorý upozorní na nelegitímne, neetické alebo nezákonné praktiky, ktoré sa dejú so súhlasom nadriadených a idú proti verejnému záujmu – pozn. red.),“ popísal svoj pohľad. To čo v prípade PRISM robila NSA a CIA totiž podľa Šándora nie je nelegálne. Nepozdáva sa mu ani Snowdenova argumentácia, keď hovorí, že údaje americká vláda zbiera pre seba. "Ani prezident Barack Obama, ani samotné organizácie ako CIA a NSA nemôžu povedať, kedy sa im na základe práve takýchto informácií podarilo narušiť alebo zlikvidovať zárodky prípravy teroristických útokov," hovorí Šándor s tým, že by tak mohli nabúrať svoje snaženie o ochranu štátu. Bývalý šéf vojenskej kontrarozviedky pritom za oveľa dôležitejšie považuje, či NSA a CIA majú nad sebou ďalšiu kontrolu a to, či je pod kontrolou ochrana takto získaných dát a ďalšie narábanie s nimi.
