Přehled pravidel sledování zaměstnanců na pracovišti: kamery, e-maily, telefony a zákonné limity, za jejichž porušení hrozí vysoké sankce.
Zákoník práce zpřísnil pravidla pro sledování zaměstnanců na pracovišti. Už nestačí mít k tomu jen jejich souhlas, jak platilo dřív. Nová verze zákoníku si navíc klade podmínku, že zaměstnavatel může své lidi „špehovat“ s jejich souhlasem, a to pouze v nezbytných případech.
Třeba ve skladu, aby zjistil, zda se mu neztrácí zboží. Nebo využije odposlechů k nalezení „špiona“, který vynáší obchodní tajemství. Ke sledování svých lidí musí tedy zaměstnavatel prokázat dostatečný důvod – jeho opodstatněnost vyhodnotí případný soud.
Kdo chce zpracovávat informace o svých zaměstnancích, například natáčet je na záznam kamery, musí o tom dát vědět Úřadu pro ochranu osobních údajů.
Kamerový systém bývá využíván na nejednom pracovišti. Pro jeho instalaci však už platí přísnější pravidla. „Například kamery se záznamem i bez záznamu jsou zcela zakázány. To samozřejmě platí i pro ostatní prostředky sledování,“ uvádí Vít Zvánovec z Úřadu pro ochranu osobních údajů.
Přítomnost kamer na pracovišti musí proto zaměstnavatel řádně zdůvodnit, jinak je v podstatě používá protizákonně. Podle Víta Zvánovce platí pro kamerování stejné principy jako pro zpracování jiných osobních údajů – podléhá registraci Úřadu pro ochranu osobních údajů.
Ošetřit legálnost sledování kamerami není vůbec jednoduché. Všechno o kamerování by mělo být zaměstnanci sděleno před podepsáním smlouvy nebo musí být ve smlouvě výslovně uvedeno. Zaměstnavatel bez pracovníkova souhlasu nesmí na pracovišti nainstalovat žádné zařízení, které by narušovalo jeho soukromí.
Zaměstnanec, pokud mu budou informace o kamerách předem sděleny, pak sám usoudí, zda jeho pohyb po pracovišti může být zaznamenáván. Může to sice pociťovat jako zásah do soukromí, na druhou stranu je takto chráněn on, případně i jeho osobní majetek.
Firma tedy musí vždy dobře zhodnotit, proč a za jakých podmínek bude své pracovníky sledovat. A dále samozřejmě musí mít souhlas ze strany zaměstnance. Pokud tento předpis poruší, může očekávat sankce. Ty ukládá jednak zákon pro ochranu osobních údajů a zákon o inspekci práce. Postihy za porušení jsou různé, ale většinou se pohybují v řádu tisíců korun. Maximálně mohou dosáhnout až šesti milionů korun.
Zaměstnanec přichází ke svému počítači. Otevře si elektronickou poštu a chce z pracovní adresy zaslat osobní e-mail. Může mít zaměstnavatel přehled o tom, zda si jeho lidé nevyřizují soukromou poštu, místo aby pracovali?
Správce sítě to určitě umí zařídit, avšak dle zákona má zaměstnanec právo na ochranu osobních údajů. Zaměstnavatel by měl proto brát ohled na soukromí pracovníka a informace o tom, že mu bude sledovat e-maily, by měla být uvedena i v pracovní smlouvě.
„U elektronické pošty by podle zákona neměla firma kontrolovat obsah e-mailů. To samé platí u poštovních zásilek přicházejících na adresu zaměstnance,“ říká předseda Úřadu pro ochranu osobních údajů Igor Němec.
E-maily navíc nemohou být bez souhlasu zaměstnance předány třetí osobě. Ani v případě vnitřního auditu, kontroly účetnictví, nemůže zaměstnavatel nechat ověřovat výsledky činnosti pracovníků bez jejich souhlasu.
Do podniků sice bývají zváni auditoři, kteří analyzují hospodaření firmy, ti se však podle Igora Němce řídí také příslušnými zákony. A podle nich jim musí být zpřístupněny pouze určité dokumenty.
Zaměstnanec zvedá služební telefon, na jehož druhém konci se neozve jeho klient, ale někdo z rodiny. I tady se nabízí jeden z dalších způsobů, jak zjistit, zda zaměstnanec podobnými hovory netráví příliš mnoho pracovního času.
Z hlediska zaměstnavatele nezáleží pouze na tom, že takovými hovory trpí pracovníkovo okolí, důležité je, že nižší je pak i zaměstnancova výkonnost. Existují zaměstnavatelé, kteří na tyto situace reagují instalováním „štěnice“ do sluchátka. Ale i pro toto sledování platí podobná pravidla jako u předchozích dvou.
„Máme zkušenosti, že štěnice je hodně využívaným sledovacím prostředkem. Ale firma by jej bez souhlasu pracovníka neměla nainstalovat a používat ho,“ říká bývalý vojenský specialista v oboru telekomunikací Thomas Havelka, který se touto problematikou zabývá i nadále. „Takové jednání považuji za neetické,“ říká.
Jeho společnost odposlouchávací zařízení neinstaluje, ale vyhledává nastražené štěnice v nejrůznějších soukromých i státních podnicích, které se obávají „špionáže“ ze strany konkurence.
Nejčastěji zaměstnavatelé instalují pro svou ochranu a sledování zaměstnanců „štěnice“ do telefonních sluchátek a mobilů. Odposlouchávací zařízení se také často nacházejí ve služebních automobilech nebo ve firmách, v nichž se pracuje s informacemi – ať jde o různé státní instituce, média či vývoj a výzkum.
Praktický přehled zásad digitální bezpečnosti: veřejné Wi-Fi, HTTPS, e-maily, hesla, odposlech mobilů a bezpečné PIN kódy.
Odpočúvanie, sledovanie, bezpečnosť. To sú všetko pojmy, ktoré sa od sledovacej kauzy PRISM skloňujú stále intenzívnejšie. Bežní užívatelia totiž často zabúdajú aj na tie najzákladnejšie zásady, ako chrániť a zbytočne neprezrádzať svoje dáta v mobile či na internete. Pozrite si preto šesť zásad, vďaka ktorým si udržíte od tela hackerov, zlodejov, ale aj tajných.
Množstvo ľudí využíva na prístup k sociálnym sieťam a emailu verejné wifi siete. Ak si však nemôžete byť istý ich bezpečnosťou, Viktor Vanek, spoluautor slovenskej komunikačnej služby Phoonio, radí jednoduchú prevenciu. „Určite odporúčam používať tieto stránky cez ‚https‘ protokol. Ten zabezpečí, že celá komunikácia je šifrovaná a meno s heslom sa nedajú jednoduchým spôsobom získať a väčšinou to pre útočníka nemá ani cenu,“ vysvetlil.
Bezpečný protokol pritom stačí vložiť pred adresu stránky, ktorú užívateľ píše do prehliadača. Namiesto Twitter.com tak užívateľ ide na web https://twitter.com. Tento postup pritom Vanek radí používať nielen pro veřejné sítě například v kavárně či na obědě, ale i doma či v práci. Pro případ, že by sousedé byli příliš zvědaví.
Pri verejnom prístupe okrem toho Vanek radí odhlasovať sa zo svojich účtov a zabudnúť na automaticky uložené heslá. Ak chce užívateľ využiť služby internet bankingu, mal by tak podľa vývojára robiť radšej z domu alebo z práce.
Rovnakým postupom si pritom opatrný užívateľ môže ušetriť množstvo starostí aj pri použití sociálnych sietí. Najrozšírenejšie služby ako Facebook, Google +, Twitter alebo Pinterest navyše bezpečný protokol využívajú automaticky a bez akéhokoľvek zásahu užívateľa.
Bezpečná a originálna stránka sa pritom dá spoznať aj graficky. Označuje ju totiž výrazný zelený pásik s názvom stránky, umiestnený hneď vedľa internetovej adresy. Jasne viditeľné sú najmä pri bankách, ktoré si na bezpečnosti internet bankingu dávají záležať.
Ľudia si na profil na Facebooku dávajú rôzne osobné informácie od telefónu, cez fotografie až po miesto, kde sa práve nachádzajú. V e-maile však posielajú aj oveľa citlivejšie veci, ako sú napríklad zmluvy či kópie preukazov. Aj v tomto prípade preto Vanek odporúča využívať https protokol, ktorý text šifruje.
To však platí len pre online služby. "Pokiaľ používate externý program (napríklad Outlook, Mail, Thunderbird), tak je to o niečo zložitejšie. To, či je vaša komunikácia šifrovaná alebo nie totiž závisí od toho, ako si nastavíte ten-ktorý účet. V tomto prípade skôr odporúčame vyhľadať odborníka, ktorý vám zabezpečenie pomôže nastaviť," hovorí vývojár.
Slabým miestom sú aj heslá. Spoločnosť Deloitte predpokladá, že v tomto roku bude pre rôzne druhy útokov zraniteľných až deväťdesiat percent z nich. Na vine sú pritom často aj samotní užívatelia, ktorí si vyberajú príliš jednoduché kombinácie.
"Pred niekoľkými rokmi sme uskutočnili analýzu, kedy sa potvrdilo, že značná časť užívateľov používa heslá iba tesne prekračujúce minimálnu hranicu zložitosti, ktorú vyžaduje systém," tvrdí šéf vývoja v CentrumHoldings Rastislav Kaššák s tým, že sú vďaka tomu odhaliteľné už na niekoľko pokusov.
"Malo by obsahovať aspoň jedno malé a jedno veľké písmeno a jedno číslo. Úplne v ideálnom prípade aj špeciálne znaky a samozrejme čím sú dlhšie, tým sú ťažšie hacknuteľné," radí správny postup pri tvorbe hesla hlavný programátor Adbee Digital Martin Malých.
Čo všetko ste schopní povedať do telefónu? Väčšina ľudí bez okolkov povie svoju adresu, rodné číslo či iné osobné údaje, ktoré sa dajú veľmi jednoducho zneužiť. Ak je pritom mobilný telefón odpočúvaný, všetky tieto informácie môžu zachytávať či už tajné služby alebo dobre vybavení zlodeji. Chrániť sa však vyjde draho.
„Existujú bezpečné spôsoby komunikácie, ale tie sú veľmi drahé. Dostupné sú napríklad kódovacie karty do telefónu, ktoré nikto nerozlúskne. Je v tom len jediný problém. Takáto karta stojí 2500 eur a funguje tak, že ďalšiu musí mať aj príjemca hovoru,“ vysvetlil pred časom pre Aktuálne.sk Thomas Havelka z firmy Odpocuvanie.sk.
Ide o mikropočítač, ktorý hardvérovo zakóduje hovor ešte pred tým, než opustí telefón a chráni hovory, sms správy, aj dátový prenos.
Havelka si je ale istý, že za vysokú cenu dostáva zákazník nerozlúsknuteľný systém ochrany.
Háčikom však je, ak klient stratí alebo zabudne PIN kód k takejto karte. Neexistuje totiž servisný prístup, ktorým by sa dal obnoviť a tak sa stáva nepoužiteľným. Šifrovaný telefón navyše vzbudzuje pozornosť, naznačuje totiž, že majiteľ má čo skrývať.
Oveľa bežnejším problémom sú PIN kódy na platobných a bankomatových kartách. Užívatelia totiž so štvorčíslím, ktoré chráni ich úspory, zaobchádzajú ľahostajne, majú ich často napísané priamo na karte a navyše si vyberajú príliš jednoduché kombinácie.
Dôkazom je aj prieskum spoločnosti DataGenetics, ktorý zistil, že až 11 percent ľudí má PIN kód "1234". Do top 20 najpopulárnejších sa navyše dostali aj všetky rovnaké štvorčíslia ako napríklad "0000".
Najlepší PIN sú podľa DataGenetics štyri rôzne čísla, ktoré nemajú žiadny špeciálny význam pre majiteľa. Polícia tiež vyzýva ľudí, aby svoju platobnú kartu nespúšťali z očí, ani ju nedávali z rúk. Pri zadávaní PIN čísla v bankomate alebo na platobnom termináli treba prekryť klávesnicu, aby ho nikto nevidel.
Text o možnostech sledování běžných lidí, ceně ochrany komunikace a o tom, že skutečná bezpečnost stojí hlavně na disciplíně uživatele.
Praská vám pri telefonovaní mobil? Všimli ste si vo svojom okolí podozrivých ľudí? Obávate sa, že vás niekto sleduje? Na to všetko existujú bezpečné riešenia. Ak ich ale skutočne chcete zaviesť do vášho každodenného života, pripravte si poriadnu dávku disciplíny a rozlúčte sa s úsporami v banke.
Posledný škandál okolo amerického sledovacieho programu PRISM ukázal, ako veľa o bežných ľuďoch v skutočnosti tajné služby dokážu zistiť. Technológie, ktoré na to využívajú sú pritom dostupné aj v našom regióne. K ľahšiemu sledovaniu prispievajú aj samotní ľudia. Tým sa totiž páčia nové „hračky“ od technologických gigantov, ktoré tajným ponúkajú doposiaľ nevídané možnosti.
„Dnešná technika je veľmi dokonalá a užívateľsky veľmi príjemná. Ruku v ruke s jej rozvojom však ide aj technika, ktorá do týchto systémov dokáže prenikať. Smartfóny sú napríklad veľmi náchylné na odpočúvanie,“ ukázal na slabé miesta bezpečnostný analytik a bývalý šéf českej vojenskej kontrarozviedky Andor Šándor.
Podobným príkladom je podľa Thomasa Havelku z firmy Odpocuvanie.sk aj systém Kinect od Microsoftu. Ten totiž má postupne monitorovať presný počet a aktivitu osôb, ktoré sedia pred obrazovkou a prinášať tak ešte presnejšie dáta, ako dnešné peoplemetre.
Ak by ste sa však proti sledovaniu chceli brániť, vyjde vás to poriadne draho. Len ochrana súkromných telefonátov vám môže z účtu odčerpať tisícky eur.
„Existujú bezpečné spôsoby komunikácie, ale tie sú veľmi drahé. Dostupné sú napríklad kódovacie karty do telefónu, ktoré nikto nerozlúskne. Je v tom len jediný problém. Takáto karta stojí 2500 eur a funguje tak, že ďalšiu musí mať aj príjemca hovoru,“ vysvetlil háčik Havelka.
Prístroj prirovnal k pamäťovej karte spojenej s kódovacím procesorom. „Ide vlastne o mikropočítač, ktorý hardvérovo kóduje hovor ešte pred tým, než opustí telefón. Je to nerozlúsknuteľné,“ dodal.
Chrániť takto môžete hovory, sms správy, ale aj dátový prenos. Dodal, že na podobnej báze majú svoju komunikáciu chránenú napríklad politici nemeckej spolkovej vlády. Pre bežného človeka ale idú takéto výdaje do astronomickej výšky.
Druhým problematickým faktorom je samotný užívateľ. Na aktivovanie systému totiž musí zadávať špeciálny PIN kód. Ak ho stratí, nie je možné ho nahradiť, keďže systém nemá servisný prístup ani zálohu.
A aj keď sa môže zdať, že takéto šifrovanie súkromie chráni, môže mať presne opačný efekt, varuje Havelka.
Nedostupný telefón, chránený drahou technológiou, sa totiž spolu s majiteľom stávajú pre tajné služby omnoho zaujímavejšími objektami na sledovanie.
„Najväčší problém nie je zabezpečiť technickú ochranu pred odpočúvaním, ale to, aby ľudia boli disciplinovaní. Aby sa správali tak, že si chránia informácie. Pre človeka je pritom náročné, aby počas každého telefonátu zapínal kódovaný hovor alebo pri písaní e-mailu používal kódovací program,“ tvrdí profesionál z Odpocuvanie.sk.
Navyše veľa vecí o jednotlivcovi dokážu tajné služby či agentúry získať aj z iných aktivít. Na zloženie mozaiky im stačí obyčajné platenie v obchode, použitie bankomatu, či údaje o tom odkiaľ telefonoval či poslal sms.
Havelka aj preto dáva ľuďom, rovnako ako svojím firemným klientom, jedno základné odporúčanie: „Treba vyselektovať to, čo je najdôležitejšie, a to si chrániť.“
Článek o rizicích nezabezpečené komunikace politiků, lidském faktoru při ochraně informací a limitech i možnostech šifrovaných telefonů.
Zaistiť bezpečnosť vrcholových manažérov či vysokopostavených politikov nie je med lízať. Najmä ak odmietajú dodržiavať odporúčania odborníkov a namiesto zabezpečeného telefónu radšej používajú napríklad nechránený súkromný či stranícky prístroj. Medzi „neposlušných“ sa pritom dá zaradiť aj premiér Robert Fico (Smer-SD).
Jedným z výsledkov je aj posledný škandál okolo odpočúvania mobilného telefónu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Ten totiž krajinské médiá už nevyčítajú len americkým tajným či prezidentovi Barackovi Obamovi, ale aj šéfke kresťanských demokratov (CDU).
„Kto aj napriek varovaniam vlastných spravodajských služieb natoľko podceňuje predpisy a neustále telefonuje z nezabezpečeného mobilu, správa sa nedbalo a nemôže sa čudovať, keď zahraničné tajné služby – a nielen tie spriatelené – tieto možnosti využívajú,“ kritizuje šéfku nemeckého kabinetu portál Die Welt.
Podobným správaním sa pritom len pred niekoľkými týždňami na tlačovej konferencii pochválil aj predseda slovenskej vlády Robert Fico. Argumentoval pritom šetrením štátnych financií, z ktorých jeho takmer nepoužívaný pracovný mobil odčerpáva menej ako 20 eur.
Český odborník na odpočúvanie Thomas Havelka zo spoločnosti Odpocuvanie.sk pritom pripúšťa, že vďaka tomu sa môže Fico stať terčom sledovania. „Určite sa tomu vystavuje,“ odhadol pre Aktuálne.sk.
Ani on pritom za najrizikovejšie pri ochrane nepovažuje technické vymoženosti „ochranky“, či útočníkov. Práve naopak. Za najslabšie ohnivko v reťazi tiež označil ľudský faktor – teda chránenú osobu samotnú.
„Politik, ktorý rieši milión vecí, neverím, že si to ustráži. Problém je aj s ich normálnou bezpečnosťou, pretože je ťažké ich donútiť, aby dodržiavali predpísané zásady. Z toho sú také ‚průsery‘, ako byl útok hračkárskou pištoľkou na exprezidenta Václava Klausa,“ opísal problémy.
Zabezpečenie jedného mobilného telefónu podľa jeho odhadu stojí asi 2,5-tisíca eur, pričom šifrovacie zariadenie musia mať obe strany hovoru. Navyše aj takto chránená komunikácia sa dá odpočúvať. Problém je ale v jej ďalšom použití.
„Aj zabezpečený telefón je možné napichnúť, ale dáta sa nedajú prečítať. Šifrované digitálne súbory, ktoré idú po predávacom prenosovom protokole, nie je problém zachytiť, ale je problém ich dešifrovať,“ odhaduje.
Exšéf českej vojenskej kontrarozviedky Andor Šándor ide v kritike ešte ďalej. Politik totiž podľa neho môže odmietaním zabezpečeného zariadenia za určitých okolností aj porušiť zákon. Najmä ak by cez nechránený prístroj hovorili o utajovaných skutočnostiach.
„Dá sa predpokladať, že debaty o veciach, ktoré sú z povahy utajované, nekomunikujú na mobile. Keby tak totiž robili, tak by porušili zákon. Postih je samozrejme v ich prípade diskutabilný,“ dodáva odborník z praxe.
„Ani váš premiér Fico ale nemôže vylúčiť, že mohol byť cieľom NSA, ruských tajných služieb alebo kohokoľvek iného, keď používa obyčajný stranícky mobil. Ale záleží aj na tom, čo v telefóne komunikuje, pretože povedať, že je to celé zlé, nie je správne,“ dodal k slovenskému prípadu.
Naopak za vzorný príklad Šándor označil amerického prezidenta Obamu. Ten sa totiž pri svojom nástupe musel svojho súkromného prístroja BlackBerry úplne vzdať.
„Dostal štátny mobil, ktorý je dobre zabezpečený pred prelomením od spravodajských služieb. A najmä – už nepoužíva žiadny iný. Načo politici dostávajú štátne mobily, keď nie sú natoľko ukáznení, aby ich používali tak, aby ich konverzácia nebola odpočutá?“
Nejde ale len o mobily. Citlivé informácie totiž môžu uniknúť napríklad aj z e-mailovej komunikácie, ak sa pri nej politici nesprávajú dostatočne obozretne. A problémy im môžu okrem utajovaných skutočností spôsobiť aj ďalšie veci.
„Môžu v nich hovoriť veci, za ktoré sú potom vydierateľní. Aj váš premiér mal pred pár týždňami miniaférku či má alebo nemá milenku. Ak by sa podobnú informáciu dozvedeli ľudia, ktorých to zaujíma, mohol by byť vydierateľný,“ varuje Šándor.
Článek o technických možnostech masového sledování internetu, limitech místních služeb, roli soukromých agentur a debatě kolem PRISM a Snowdena.
Americký program PRISM, ktorý monitoruje aktivity Američanov aj zahraničných občanov na internete, môže bez problémov fungovať aj na Slovensku. Technológie na takéto sledovanie sú totiž dostupné aj v našich končinách. Slovenské tajné služby navyše majú záujem o podobné informácie, ako ich americké náprotivky.
„Samozrejme tá technológia je dostupná. Akékoľvek sprostredkované komunikácie alebo informácie, ktoré idú cez telekomunikačné kanály, sa dajú odpočúvať,“ ozrejmil pre Aktuálne.sk Thomas Havelka z firmy Odpocuvanie.sk.
Ako ale jedným dychom dodáva, je to všetko otázka zákonov danej krajiny a tiež ochoty poskytovateľov týchto médií, aby údaje vydávali úradom. Ochrániť sa pritom ľudia môžu aj sami, pomocou modernej techniky. Tá je však mimoriadne drahá a často závislá na disciplíne jednotlivca, ktorý ju používa.
To, či sa u svojich amerických kolegov nesnažili získať informácie aj slovenskí či českí tajní, nevie vylúčiť ani bezpečnostný analytik a bývalý šéf českej vojenskej kontrarozviedky Andor Šándor. Upozorňuje však na priepastné rozdiely medzi možnosťami a kapacitami amerických tajných služieb a ich slovenskej či českej alternatívy.
„Je treba si uvedomiť, že to, čo vie NSA, nedokáže žiadna iná spravodajská služba na svete,“ upozornil.
„To ale neznamená, že naše tajné služby sa nesnažia získavať rovnaké informácie, ako získava NSA, ale je to v menšom meradle. Musia sa však riadiť striktne zákonnými ustanoveniami,“ dodáva exšéf vojenskej kontrarozviedky.
Za problém nepovažuje ani fakt, že sa týmto spôsobom americkí spravodajcovia snažili získať informácie v zahraničí. Aktivity rozviedky, ktoré robí na území iného štátu, sú totiž aj v iných prípadoch z veľkej časti nelegálne. Tomu je navyše prispôsobené aj ich zákonné ukotvenie, ktoré je vo väčšine krajín veľmi všeobecné a rozväzuje tajným ruky.
Šándor v tejto súvislosti ale upozorňuje aj na ďalšie riziko, ktoré môže kauza zvýrazniť.
„To, čo vedia tajné služby, často v menšej miere dokážu aj bezpečnostné agentúry. Ich činnosť pritom nikto nereguluje a nikto nekontroluje,“ varuje analytik.
Za dostatočne veľké peniaze tak dokážu získať aj súkromníci kompromitujúce či zvýhodňujúce informácie. Tie im môžu pomôcť napríklad pri verejných súťažiach alebo obstarávaniach. Systémy, ktoré na to využívajú, sú pritom komerčne dostupné a na ich nákup netreba žiadne špeciálne povolenie.
„V Česku je to bežné a verím, že aj na Slovensku,“ odhaduje Šándor.
Bývalého agenta CIA Edwarda Snowdena, ktorý prezradil celý program verejnosti, pritom Šándor nepovažuje za hrdinu.
„Je to skôr zradca, ako whistleblower,“ popísal svoj pohľad.
To, čo v prípade PRISM robila NSA a CIA, totiž podľa Šándora nie je nelegálne. Nepozdáva sa mu ani Snowdenova argumentácia, keď hovorí, že údaje americká vláda zbiera pre seba.
"Ani prezident Barack Obama, ani samotné organizácie ako CIA a NSA nemôžu povedať, kedy sa im na základe práve takýchto informácií podarilo narušiť alebo zlikvidovať zárodky prípravy teroristických útokov," hovorí Šándor s tým, že by tak mohli nabúrať svoje snaženie o ochranu štátu.
Bývalý šéf vojenskej kontrarozviedky pritom za oveľa dôležitejšie považuje, či NSA a CIA majú nad sebou ďalšiu kontrolu a to, či je pod kontrolou ochrana takto získaných dát a ďalšie narábanie s nimi.
Text o tom, jak obtížné je odhalit odposlech mobilního telefonu, jaké metody se používají nejčastěji a proč je spolupráce operátora pro monitorování hovorů klíčová.
Zjistit, zda jsou hovory v telefonu monitorované, je velmi obtížné. Bez speciálních přístrojů má člověk šanci odposlech odhalit pouze tehdy, když má takzvanou štěnici přímo v telefonu.
Pokud totiž pomůže přímo operátor telefonní sítě – a policie ho o to požádat může – je odposlech prakticky nezjistitelný.
„Štěnice, kterou někdo nasadil do mobilního telefonu, využívá baterii přístroje, takže si člověk může všimnout, že mu rapidně klesá její kapacita,“ vysvětluje ředitel bezpečnostní agentury Odposlechy Thomas Havelka. Na základě tohoto zjištění se dá odposlouchávací zařízení odhalit.
Štěnice – tedy miniaturní zařízení, které přenáší zvuk ze svého okolí na vzdálené záznamové zařízení – se často využívají i při odposleších pevných linek. Podobně jako v případě mobilu jsou vloženy přímo do přístroje.
Avšak o mnoho účinnější než odposlech ze sluchátka přístroje je monitorování telefonátu přímo z ústředny. Tato varianta je obvyklá, pokud odposlechy provádí policie či jiné složky ministerstva vnitra.
Často používanou možností je odposlech prostřednictvím záznamového zařízení, které je skryté kdesi v místnosti a dokáže kromě telefonního hovoru zaznamenat také cokoliv, co je v místnosti řečeno.
Nejčastějším způsobem, jak poslouchat cizí telefonáty, je však odposlech přes mobilního operátora.
Nejenže nemáte šanci zjistit, že hovor někdo poslouchá, ale operátor má přehled o všech hovorech v síti. Když mu je nařízeno poskytnutí konkrétních hovorů, předá žadateli ze svého systému datový balík se seznamem hovorů. „Devadesát procent odposlechů, které provádí stát, je děláno tímto způsobem,“ říká ředitel bezpečnostní agentury Havelka.
Další sofistikovanou metodou je mobilní odposlechové zařízení. Jedno z nich, nazvané Agáta, dokáže do poměrně velké vzdálenosti zjišťovat a monitorovat telefonáty ve svém okolí.
Ten, kdo chce poslouchat, může například sedět v autě, zatímco telefonující kráčí opodál.
„Předávat choulostivé informace mobilním telefonem může v současné době jenom úplný prosťáček,“ dodává Havelka.
O tom, že jsou odposloucháváni, hovoří čas od času i politici. Například tehdejší ministr financí Vlastimil Tlustý v roce 2003 prohlásil ve sněmovně, že jeho hovory kdosi poslouchá.
Jako důkaz uvedl, že v hlasové schránce našel nahrávku jednání, které vedl ve své poslanecké kanceláři.
Článek o ceně informací, nelegálních odposleších, firemní špionáži, slabé vymahatelnosti práva a o tom, že úniky dat často nevznikají jen kvůli technice, ale i lidské nedbalosti.
V informačním věku mají informace cenu zlata. Zvlášť ty, které nejsou volně dostupné. Některé se dají překvapivě snadno poskládat ze střípků zapomenutých podél informačních dálnic, některé se dají ukrást. I to je překvapivě snadné.
V Česku navíc zloděje informací nikdo nepotrestá, pokud je prokazatelně nezneužije. Jenže i to prokazování je velmi těžké. Proto u nás kvete obchod s nejrůznějšími špionážními technikami a technologiemi.
Zvlášť v podnikatelské sféře může správná a včas získaná informace o konkurenci znamenat třeba získání miliardové státní zakázky. Ve výběrovém řízení, kde je hlavním kritériem nabízená cena, někdy stačí ubrat z původního rozpočtu na stavbu dálnice pár miliónů.
Nejčastěji se mluví o odposleších a rafinovaných zařízeních, která jsou k dispozici díky současné miniaturizaci elektroniky.
„S každou odposlechovou kauzou, která se začne přetřásat v médiích, vzroste zájem o služby naší firmy o 30 až 40 procent,“ potvrzuje Thomas Havelka ze společnosti OdposlechyCZ – Line 21.
Jeho internetové stránky začínají sugestivní otázkou, zda skutečně nevlastníte žádnou informaci, která by zajímala někoho jiného. Havelka zároveň zdůrazňuje, že jeho firma odposlechová zařízení neprodává ani neinstaluje, ale zabývá se jejich vyhledáváním a ochranou proti nim.
Otázkou pak je, kdy je na místě obrátit se na odborníka a nechat si potvrdit či vyvrátit podezření, že právě vy jste odposloucháváni.
„Štěnice se obvykle skládají z mikrofonu a vysílače v pásmu FM. Když tedy zaslechnete v rádiu zvuky, jako když vedle něj leží mobil právě přijímající zprávu, měli byste určitě zpozornět,“ radí Havelka.
Odborník pak po vstupním informačním pohovoru v objektu provede takzvanou obranně bezpečnostní kontrolu a navrhne další opatření.
Pokoušet se o laickou prohlídku nemá příliš smysl, pokud odposlech instaloval odborník. Je-li to ale dílo laika, určitou šanci máte. I přes miniaturizaci mikrofonů či kamer totiž vždy zbývá zdroj napájení, obvykle devítivoltová baterie, vysílač a případně kabely.
Havelka zároveň upozorňuje, že v takovém okamžiku bývá už většinou pozdě. Hodnota většiny informací totiž v čase klesá. I tajné služby si po padesáti letech troufnou odtajnit své archivy.
Uvádí také, že zhruba 20 % lidí vyžadujících jeho služby jsou spíše potenciální psychiatričtí pacienti. Jenže jak praví klasik: To, že jsi paranoik, ještě neznamená, že tě opravdu nesledují.
Havelka vzpomíná, jak dlouho a marně přesvědčoval důchodkyni ze Slovenska, že jeho cesta k ní domů bude drahá a zbytečná. Trvala ale na svém a při kontrole jejího domu se nakonec funkční odposlechové zařízení skutečně našlo.
„Teprve později jsem se dověděl, že šlo o mnohamiliónové dědictví a informace sháněl syn té paní,“ přiznává Havelka.
Jinak ale trvá na tom, že ho zajímá jen technická stránka věci a o pozadí nechce vědět nic. „Přece nebudu pracovat s vědomím, že například mařím výkon úředního rozhodnutí,“ vysvětluje.
Nasazení odposlechu musí nařídit soud. Devadesát procent legálních odposlechů se uskutečňuje přes jednotnou telekomunikační síť, obvykle tedy jde o odposlechy telefonních hovorů a monitorování SMS zpráv.
Razítko soudu je předpokladem pro to, aby mohly být získané informace použity jako důkaz u hlavního líčení. Každý jiný odposlech je nelegální. Pokud se k němu ovšem i tak někdo uchýlí, o dokazování před soudem mu stejně nejde.
Lidé, kteří mají z různých důvodů co skrývat, se už naučili mluvit do telefonu více či méně kódovaně. Éter se tak začal hemžit kapříky a nešťastní advokáti začali horečně pátrat po skutečných rybnících.
„V každém desátém kontrolovaném objektu najdu nějakou štěnici. Nevím ale, že by za jejich umístění byl někdy někdo potrestán,“ dokumentuje Havelka slova o praktické nepostižitelnosti nelegálních odposlechů.
Zpravidla jde o funkční techniku, jen výjimečně o historická zařízení, která dávno přestala sloužit. Havelka vzpomíná například na vilu v Hradci Králové, kde dříve sídlila rezidentura StB a kde při vyžádané prohlídce za ostěním v jednotlivých místnostech skutečně našel pěknou sbírku elektronického hmyzu.
Na větší kreativitu ze strany bezpečnostních složek podle něj většinou nedojde. „Stát je líný moloch,“ tvrdí Havelka s tím, že většina skutečných odborníků na použití odposlechů se mezi sebou zná.
Obvykle prošli stejně jako on vojenskou školou a službou v armádě. Prý se musejí všichni usmát, když se z médií dozvědí, že někdo našel štěnici ve svém autě.
Takový odposlech podle něj nemůže mít praktický význam. Otřesy, vibrace a aerodynamický hluk znemožní porozumět jakémukoli záznamu. „Je ale mnoho případů, kdy odposlech má být nalezen,“ upozorňuje Havelka. Jde o to někoho postrašit nebo varovat.
Hodnotu informace vyjadřuje míra zisku při jejím získání, ztráty při její nedostupnosti, nebo třeba míra žárlivosti na partnera. Odposlech je ale podle Havelky až jednou z posledních metod.
„V Česku zatím chybí kultura zacházení s informacemi,“ krčí rameny.
Firmy sice vydávají desetitisícové i vyšší částky za ochranu před technickým narušením svých tajemství, důležité dokumenty ale házejí do koše, místo aby za pár tisícovek pořídily skartovací stroj. Pak konkurenci stačí nasadit dobře proškolenou uklízečku.
Jen v katalogu na internetovém portálu Seznam.cz najdete v sekci Prodejci odposlechové a špionážní elektroniky řadu odkazů. Narazíte tam i na firmy, které se nerozpakují nabízet jak odposlechovou techniku, tak ochranu proti ní.
„Praxi prodávat a zároveň vyhledávat odposlechová zařízení považujeme za neetickou,“ reaguje Havelka.
Článek o tom, jak levně lze pořídit nebo sestavit jednoduché odposlouchávací zařízení, proč je zákaz prodeje problematický a jak omezeně právo postihuje samotný obchod s podobnou technikou.
V souvislosti s návrhem na zpřísnění trestů za nelegální odposlechy navrhuje ministr vnitra František Bublan zpřísnit také podmínky prodeje příslušných zařízení.
„To by ale musel rovnou zakázat i prodej mnoha součástek v prodejnách elektro. Sestavit z nich obyčejnou štěnici trvá několik minut a náklady činí pár desítek korun,“ tvrdí Tomáš Havelka ze serveru Odposlechy.cz. „Pan ministr by musel zakázat prodej kuchyňských nožů, protože s nimi může někdo zabít tchyni,“ nadsazuje Havelka.
Díly, ze kterých lze sestavit odposlouchávací zařízení, jsou totiž také volně prodejné. Slušné zařízení lze pořídit maximálně za čtyři sta korun. Prodej součástek řeší pouze obchodní zákoník.
Statut odposlouchávacího zařízení navíc splňuje například bezdrátový mikrofon.
„To se můžeme vrátit před rok 1989, kdy se jejich prodej pečlivě evidoval,“ myslí si další odborník na odposlechy, který si nepřál být jmenován.
Zákazu by pak měl podle této logiky podléhat i prodej tranzistorů, které jsou součástí štěnic.
Nejrozšířenější jsou rádiové prostředky. Štěnice velikosti nehtu stojí kolem 200 korun.
„Člověk přijde do kanceláře, věcičku přilípne pod stůl, odejde a venku si odposlech naladí na FM frekvenci na rádiu,“ řekl odborník.
Vše tedy závisí především na legislativě. V současné době není problém jakékoliv odposlouchávací zařízení, i velikosti tužky, sehnat i prostřednictvím internetu.
V Česku se odhalování odposlechů věnuje několik firem. Devadesát procent z nich pak veřejně prodej štěnic nabízí. Jde například o stavebnice, které, jelikož nejsou homologované, porušují maximálně telekomunikační zákon. Firmu ale zatím nelze vinit z prodeje. Trestné je pak až zneužití zařízení.
Obecně platí, že čím dražší je informace, kterou chce člověk získat, tím víc se do odposlechu investuje. Pak zařízení stojí zhruba dvacet tisíc korun.
Nízkofrekvenční zařízení může stát i několik miliónů korun.
Článek vysvětluje původ názvu kauzy Gorila a odmítá teorii, že název vznikl podle konkrétní izraelské odposlouchávací techniky.
Tajná služba akciu pravdepodobne nazvala podľa výzoru majiteľa odpočúvaného bytu. Gorila nie je Gorilou preto, že sa politici správajú ako zvery. Akciu zrejme pomenovali podľa výzoru Zoltána Vargu, ktorému patril odpočúvaný byt.
Bývalý kukláč je vysoký a mohutný, pôsobil v oblasti SBS. Ochrankárom sa hovorí aj „gorily“.
Nemecké noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung pred niekoľkými dňami v článku o kauze napísali, že akcia má názov podľa „v Izraeli vyvinutej techniky pomenovanej Gorila“. SIS odpočúvala cez stenu, odpočúvacie zariadenie v navŕtanom otvore detektory nerozpoznajú.
„Túto techniku naozaj vyvinuli v Izraeli, ale Gorila sa nenazýva,“ povedal Thomas Havelka, ktorého firma sa špecializuje na túto oblasť.
O zariadení Gorila nie sú žiadne informácie ani na webe. Aj novinár Tom Nicholson najskôr v rozhovore pre .týždeň povedal, že akcia sa volá podľa zariadenia. Neskôr však uviedol, že sa na to ešte raz pýtal príslušníkov SIS a nie je to tak.
Názov podľa neho vymysleli nadriadení príslušníka SIS, z ktorého bytu sa odpočúvalo. „Inšpirovať ich mal práve Varga.“ Aj policajti, ktorí na prípade pracujú, hovoria, že Gorila má meno po Vargovi.
Týždenník Economist v článku o Gorile odkazuje na knihu „Invisible Gorilla“ (Neviditeľná gorila). Opisuje v psychológii známy „gorilí efekt“, keď človek býva slepý k veciam, ktoré má pod nosom, lebo sa sústredí na niečo iné.
Študenti Harvardovej univerzity pri experimente sledovali v televízii zápas hráčov v čiernych tričkách proti hráčom v bielych tričkách. Mali zrátať, koľkokrát si bieli nahrajú loptu. Veľa z nich si vôbec nevšimlo, že počas hry cez obrazovku prešla čierna gorila.
Nicholson nepredpokladá, že by príslušníci SIS boli takými znalcami psychológie, aby sa knihou inšpirovali.
Text popisuje kontaktní odposlech přes stěnu, zařízení připomínající gramofon a obranu proti technice, kterou běžné detektory neodhalí.
Expert na odpočúvania ukázal SME zariadenie, ktorým mohli odpočúvať konšpiračný byt Penty. Do steny naskrutkujete špeciálnu príchytku, vsuniete do nej ihlu a zapnete nahrávanie. Takto opisuje inštaláciu zariadenia, akým sa dal odpočúvať údajný konšpiračný byt z kauzy Gorila Thomas Havelka z firmy odpočúvanie.sk.
„Nedá sa nájsť, je to plast, nič nevyžaruje, prenáša len veľmi slabý impulz,“ vysvetľuje Havelka a opatrne vyberá prístroj z puzdra.
Mikrofón zachytí aj zvuk v ďalších izbách, stačia otvorené dvere. Zariadenie, vďaka ktorému mohol vzniknúť spis Gorila, pripomína gramofón. Citlivá ihla vložená do otvoru v stene reaguje na vibrácie vo vedľajšej izbe.
Na druhom konci kábla sa zvuk ukladá do nahrávača.
„Počuť vďaka tomu naozaj výborne,“ hovorí Havelka o takzvanom kontaktnom odpočúvaní.
Kufrík s odpočúvacou súpravou stojí asi desaťtisíc dolárov. Súčasnými detekčnými prístrojmi ho podľa neho nenájdete, pretože zariadenie je vyrobené z plastu a skla s optickým káblom a na rozdiel od klasických ploštíc nevysiela signál.
Obranou je len šumový generátor, ktorý sa pripevní na stenu.
Havelka do redakcie SME priniesol plné vrecko ploštíc na odpočúvanie, kameru v tvare gombíka do košele i kufrík s najmodernejším vybavením vyvinutým izraelskou tajnou službou Mossad.
Český špecialista ich nepredáva, pred odpočúvaním bráni klientov. Ploštice má na odskúšanie použitých opatrení.
Havelka chodí za zákazníkmi často aj na Slovensko. V bankách, u podnikateľov či poslancov hľadá odpočúvacie zariadenia a zároveň pred nimi chráni.
Kontrola zasadačky veľkej 45 štvorcových metrov stojí asi 45-tisíc českých korún. Najlacnejšie ploštice stoja už pár eur. Veľká, ale dobre ukrytá ploštica bola napríklad u českej poslankyne Kristíny Kočí, kde ju objavil práve Havelka.
Podobné zariadenia našli aj v televízoroch či DVD prehrávačoch. Akýkoľvek zdroj elektrickej energie je dobrý, hoci aj varná kanvica. A často ju podľa neho prinesú ľudia z upratovacej firmy.
Brániť sa odpočúvaniu mobilov sa podľa Havelku dá najjednoduchšie používaním rakúskej SIM karty.
Článek řeší tvrzení, že video z Kočnerova bytu mohlo vzniknout kamerou ukrytou v termostatu, a vysvětluje, proč je to technicky spíše nepravděpodobné.
Tajné služby odmietli, že by nakrútili Mariána Kočnera s Richardom Sulíkom. Niekto vložil kameru do môjho termostatu, ale už som ho vyhodil, vysvetľuje podnikateľ Marián Kočner, ako malo vzniknúť jeho video s Richardom Sulíkom.
Odmietol, že by nakrúcal on. Prístroj na regulovanie kúrenia sa vraj minulý rok začal kaziť a tak zavolal technika, ktorý namontoval nový.
„Som presvedčený, že tá videoploštica bola v ovládači, ktorý som vyhodil do smetí,“ povedal Kočner. Pri výmene kameru nenašli. Na termostat prišiel Kočner dodatočne, podľa uhla, z ktorého je video nakrútené.
Odborník na odpočúvanie označil tento scenár za možný, ale málo pravdepodobný.
„Technik by po otvorení termostatu okamžite musel vedieť, že tam niečo nepatrí. Na čelnej strane by musel byť predsa objektív,“ hovorí Thomas Havelka z firmy odpočúvanie.sk, ktorý profesionálne vyhľadáva prístroje na odpočúvanie.
Kamera by podľa neho mala anténu či externé úložisko na zábery, pod kryt termostatu sa to zmestilo ťažko.
„Všetko to platí v prípade, že to zariadenie bolo naozaj termostatom. Myslím si, že tie zábery boli urobené skôr bežnou skrytou kamerou,“ hovorí Havelka.
Zábery z Kočnerovho bytu boli pomerne kvalitné. Párminútový záznam zverejnený na internete má veľkosť sto megabajtov. Ultramalá kamera by takéto zábery zhotovila ťažko a mala by problém aj s ich prenosom.
„Ponúkam tristotisíc eur tomu, kto mi donesie informáciu, kto to zariadenie namontoval,“ vyhlásil Kočner. Nahrávku podľa neho mohla zhotoviť aj tajná služba.
Slovenská informačná služba vylučuje, že videozáznamy sú výsledkom činnosti spravodajskej služby. Vojenské obranné spravodajstvo aj polícia tiež použitie informačno-technických prostriedkov odmietli.
Přehled o dostupnosti odposlechové techniky na internetu, mobilních odposlechových ústřednách a o tom, že podobné vybavení už dávno není výsadou tajných služeb.
Najčastejšie na seba informácie zisťujú firmy a partneri. S najdrahším zariadením aj súkromník dokáže to, čo tajné služby. Priemyselná špionáž, kontrola zamestnancov či milencov je možná vďaka internetovým obchodom za pár eur.
Obchody sa zhodujú, že najčastejšie chcú ich zákazníci preveriť partnerov, deti a podriadených. Predajniam tržby rastú, ploštice sa zmenšujú a sú stále dostupnejšie.
Za 80 eur predávajú napríklad odpočúvacie zariadenie do počítačovej myši. Jeden z takýchto obchodov sa pred políciou chráni varovaním, že produkty sú na Slovensku zakázané a je možné ich používať len na študijné účely.
„Najbežnejšie sú rôzne programy, ktoré presmerujú konferenčný hovor, či odošlú kópiu SMS správ, bez toho aby ste to priamo videli. Ich inštalácia si však vyžaduje fyzický prístup k telefónu,“ hovorí odborník na zabezpečenie proti odpočúvaniu Ján Mudroch, konateľ firmy Mudroch Labs.
Firmy sa tak môžu napríklad brániť pred vynášaním informácií ich zamestnancami. Aj to je však nelegálne. Program beží na pozadí a často ho neodstráni ani reset prístroja.
Čím je telefón modernejší, tým je skrytie programu jednoduchšie. Pôvodne ho vyvinuli na ochranu detí. Tajné esemesky odhalí napríklad podrobný výpis hovorov.
V ponuke na svetovom trhu je dokonca aj tajná mobilná ústredňa, ktorá sa dá nainštalovať do dodávky.
Zachytí všetky hovory a esemesky v okolí aj niekoľko stoviek metrov. „Postavia sa pred firmy či úrad a neodpočúvajú jedno telefónne číslo, ale všetky v okruhu do pol kilometra,“ opisuje Thomas Havelka z firmy odpocuvanie.sk.
Takéto zariadenie dokonca dokáže vytvoriť esemesku, ktorá sa tvári, že odišla z konkrétneho mobilu. Mobilná bunka stojí asi stotisíc eur.
„Myslím, že ich používajú aj mimo tajných služieb. Poskladajú sa naň podnikatelia či firmy a spoločne ich využívajú,“ povedal Miroslav Vavro z firmy spionshop.sk.
Proti takýmto prístrojom ochránia len rušičky, ich používanie je však u nás oficiálne zakázané. Podozrievaví ľudia sa proti odpočúvaniu chránia napríklad aj kódovaním hovorov. Odborníci na moderné odpočúvacie hračky však hovoria, že pre profesionálov sú neúčinné.